Ochrana zahraničných investícii po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-284/16 SR vs. Achmea B.V.

Ochrana zahraničných investícii po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-284/16 SR vs. Achmea B.V.


Súdny dvor EÚ vydal dňa 06.03.2018 rozhodnutie, ktoré sa dá nazvať prelomovým z pohľadu možnosti iniciovania rozhodcovských konaní vyvolaných na základe zmlúv o ochrane investícii. Súdny dvor uviedol, že je v rozpore s čl. 267 a 344 ZFEÚ, aby existovalo ustanovenie medzinárodnej zmluvy uzatvorenej medzi dvoma členskými štátmi podľa ktorej investor jedného z týchto členských štátov môže v prípade sporu týkajúceho sa investícií v druhom členskom štáte začať konanie pred rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa tento členský štát zaviazal akceptovať.


JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD. nám poskytne bližšie objasnenie tohto rozhodnutia.


Viete nám najskôr stručne objasniť konanie o prejudiciálnej otázke?


Spomínané rozhodnutie bolo vydané v rámci konania o prejudiciálnej otázke. Konanie o prejudiciálnej otázke je osobitný druh konania, v ktorom ide zjednodušene povedané o zodpovedanie otázky výkladu práve Európskej únie, ktorú podáva národný súdny orgán počas existujúceho súdneho konania pred týmto súdnym orgánom. SD EÚ sa zaoberá výlučne odpoveďou na danú otázku a nerieši spor ako taký. Po odpovedi SD EÚ, čiže po poskytnutí výkladu práva Európskej únie spor pokračuje pred národným sudcom, ktorý je viazaný výkladom tak ako ho poskytol SD EÚ. SD EÚ v rámci tohto konania posudzuje aj platnosť právnych aktov EÚ.


O čo vlastne išlo v spore Slovenská republika vs. Achmea B.V?


Skutkovo ide o vec, ktorá má svoje korene v roku 2004 a 2006 kedy Slovenská republika najskôr umožnila vstup súkromných zdravotných poisťovní na trh a následne ho prakticky zrušila zákonom, ktorým zakázala rozdeľovanie zisku v tejto oblasti. Ústavný súd v roku 2011 rozhodol o tom, že takýto zákaz nie je v súlade s Ústavou SR.
Na trh zdravotníckych služieb vstúpila spoločnosť Achmea B.V., ktorá tvrdila že predmetným opatrením Slovenskej republiky (zákaz rozdeľovania zisku) utrpela škodu a využila ustanovenie medzinárodnej zmluvy BIT a iniciovala konanie pred rozhodcovským súdom ustanoveným podľa tejto zmluvy.
Slovenská republika od začiatku konania namietala nezlučiteľnosť rozhodcovskej doložky s právom EÚ, avšak uvedená námietka nebola úspešná. Je potrebné uviesť, rozhodcovský súd zriadený podľa BIT nie je oprávnený iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom, keďže v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ nespĺňa atribúty súdneho orgánu podľa čl. 267 ZFEÚ, (tzv. Vaasen kritéria 61/65). Nejde ani SD EÚ už riešenú obchodnú arbitráž (Eco Swiss C-126/97). Preto rozhodcovský súd BIT nemohol iniciovať konanie pred Súdnym dvorom a uvedené bolo možné až v rámci konania pred riadnym Nemeckým súdom.
Je dôležité poznamenať, že nejde o konečné rozhodnutie o tom, či rozhodcovský rozsudok vydaný voči Slovenskej republike bude zrušený, konečný výrok má oprávnenie spraviť až Nemecký súd, ktorý inicioval prejudiciálne konanie, ktorý je viazaný rozhodnutím SD EÚ.


Aké sú dôvody takéhoto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ?


Cieľom konania o prejudiciálnej otázke je zabezpečiť jednotný výklad práva Únie, čím umožňuje zabezpečiť jeho súdržnosť, plný účinok a autonómiu a nakoniec aj špecifický charakter práva vytvoreného Zmluvami. V rámci zmluvy BIT bol vytvorený stranami mechanizmus riešenia sporov, ktorý vylučuje kompetenciu SD EÚ zúčastňovať sa na výklade práva EÚ. Rozhodcovský súd zriadený na základe dohody BIT totiž nie je oprávnený obrátiť sa na SD EÚ s otázkou výkladu práva EÚ.
Je potrebné vidieť prípad a dôvody v širších súvislostiach. SD EÚ je všeobecne „citlivý“ na prenechanie možnosti vykladať právo EÚ iným orgánom. Samotná ZFEÚ pripúšťa možnosť riešenia prejudiciálnych konaní, čiže poskytovania výkladu práva EÚ Všeobecným súdom (čl 256 ods. 3 ZFEU), avšak k tomuto do dnešného dňa nedošlo a Únia sa k danej otázke stavia veľmi citlivo. Pri stanovovaní výnimiek z povinnosti národných súdov začať prejudiciálne konanie postupoval SD EÚ tiež veľmi opatrne (CILFIT 283/81, Da Costa 28-30/62).
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nemôže medzinárodná dohoda ohroziť vymedzenie právomocí stanovené v Zmluvách, a teda ani autonómiu právneho systému Únie, ktorého dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor. Táto zásada je zakotvená najmä v článku 344 ZFEÚ, podľa ktorého sa členské štáty zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania Zmlúv, vyriešia v súlade so Zmluvami. Súdny dvor sa odvoláva aj na zásadu lojálnej spolupráce.


Aké následky vyplývajú z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ?


Bude potrebné prehodnotiť jednotlivé medzinárodné zmluvy týkajúce sa ochrany zahraničných investícii uzatvorené medzi jednotlivými členskými štátmi navzájom a ich rozhodcovské doložky. Uvedené rozhodnutie spôsobilo určitú neistotu v oblasti BIT dohôd. Viacero otázok vyplýva z tohto rozhodnutia a tieto ostali zatiaľ nezodpovedané.
Súdny dvor už v minulosti rozhodol, že medzinárodná dohoda, ktorou sa mimo inštitucionálneho a súdneho rámca Únie zriaďuje osobitný súd poverený výkladom a uplatňovaním ustanovení tejto dohody, je v súlade s právom Únie,  pokiaľ nie je dotknutá autonómia právneho poriadku Únie. Súdny dvor nevyjadril nijaké výhrady k vytvoreniu súdneho systému, ktorého cieľom by bolo v podstate riešenie sporov týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania samotných ustanovení príslušnej medzinárodnej dohody, pričom by nezasahoval do právomoci súdov členských štátov, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie práva Únie, ani ich možnosť, prípadne povinnosť, predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku.