Súdne konania na Slovensku

Civilné súdne konania na Slovensku

Nové právne predpisy, Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.), Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z.z.), a Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z.z.), nahradili starý, platný od 01.04.1964 a často novelizovaný, viac ako 80 krát, Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). V daných zákonoch je upravený postup súdu a strán/účastníkov v civilnom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán/účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov a na plnenie povinností. Kódexy priniesli veľké zmeny v mnohých oblastiach, napríklad v doručovaní či dokazovaní.

 

Za čas, po ktorý platia tieto nové predpisy si už súdy zvykli na novú právnu úpravu a aplikujú ich ustanovenia s úmyslom jednotlivé konania urýchliť a dosiahnuť rozhodnutie vo veci v čo najkratšom čase (závislom od vyťaženosti jednotlivých súdov), čo môže neznalým stranám sporu/účastníkom priniesť mnohé komplikácie, ktoré už nie je často možné dodatočne vyriešiť. Preto je potrebné mať svojho advokáta, ktorý sa Vás zastane a poradí Vám vždy keď je to potrebné, v najlepšom prípade už pri vzniku sporu, určite však ihneď po doručení žaloby.  V niektorých prípadoch dokonca strany sporu musia byť povinne zastúpené.

V civilnom súdnom konaní (podľa Civilného sporového konania ďalej označovaného ako „CSP“ a podľa Civilného mimosporového konania ďalej označovaného ako „CMP“) súdy prejednávajú a rozhodujú

a) súkromnoprávne spory (CSP) a

b) iné súkromnoprávne veci CMP), ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, pričom môže ísť o spor medzi dvomi alebo prípadne i medzi viacerými osobami.

Súdy môžu zaviazať na plnenie aj viaceré strany sporu. Civilné súdne konanie je často jediným spôsobom, akým sa dá domôcť svojich práv, najmä v prípade, ak tretia strana nemá záujem sa na urovnaní veci dohodnúť dobrovoľne, pričom každý má právo domáhať sa na súde svojej ochrany, pokiaľ boli jeho práva ohrozené alebo porušené.

Rozdiel medzi týmito 2 predpismi, CSP a CMP, je často značný a je potreba, aby strana sporu/účastník postupovala podľa každého z týchto 2 procesných predpisov odlišným spôsobom. 

Na rozdiel od konania sporového („spor o hmotné právo“ v CSP), v ktorom je záujem strany sporu najvyššie a súd je v konaní prvkom, ktorý len vyhodnocuje stranami sporu predkladané dôkazy, Civilný mimosporový poriadok vychádza z toho, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá (záujem je nadradený osobnému záujmu účastníka) a je tu daná potreba pomoci štátu (súdu), vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy vo vzťahu. Dôvodom je napríklad záujem na ochrane rodiny, osobného stavu, vyššieho záujmu maloletého, ochrane hodnôt s cieľom zachovania právnej istoty ap..

A/ Základné zásady Civilného sporového poriadku (CSP)

Základnými zásadami, na ktorých je budovaný civilný sporový proces, sú predovšetkým:

- zásady spravodlivej ochrany práv strán (súd by mal rozhodovať spravodlivo),
- zásadu účinnej procesnej ochrany (súd by mal rozhodovať včas)
- zásada rovnosti strán bez ohľadu na skutočnosť, či ide o občana Slovenskej republiky, alebo občana cudzieho štátu, resp. právnickú osobu založenú podľa práva Slovenskej republiky alebo cudzieho štátu, a bez ohľadu na to, či je bydlisko, resp. sídlo strany konania na území Slovenskej republiky,
- zásada zákazu diskriminácie (každý má rovnaké procesné postavenie),
- zásada ústnosti a priamosti s prihliadnutím na súčasný európsky trend písomného konania (konania sú zásadne ústne),
- zásada kontradiktórnosti (je nutná procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení; každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany),
- zásada verejnosti, ktorá má plniť predovšetkým kontrolnú funkciu, (verejnosť  môže byť  na pojednávaní prítomná)
- zásada hospodárnosti konania, ktorá je konkretizovaná v jednotlivých procesnoprávnych inštitútoch za účelom zrýchlenia konania a zefektívnenia vymožiteľnosti práv, (súd  má vykonávať úkony  najlepšie na 1 pojednávaní) s čím súvisí aj princíp tzv. arbitrárneho poriadku, , čo znamená, že súd určuje tempo a priebeh konania s prihliadnutím na princíp hospodárnosti tak, aby bol naplnený účel zákona,
- zásada voľného hodnotenia dôkazov (žiadny dôkaz nie je nadradený nad ostatným),
- zásada dispozičná a prejednacia (zásadne vecou disponuje žalobca, súd však rozhoduje o pripustení zmeny),
- zásada sudcovskej a zákonnej koncentrácie (strany musia predložiť všetky svoje dôkazy, ktoré sú  v tom čase dostupné do termínu určenom súdom) ; CSP neustanovuje zákonné lehoty pre sudcu (ustanovujú sa celkom výnimočne, ak je to účelné s prihliadnutím na povahu veci) a v súlade s princípom arbitrárneho poriadku umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním ustanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t. j. straty možnosti vykonať požadovaný úkon.
- zásada ochrany spotrebiteľa (spotrebitelia sú chránení vo väčšom rozsahu, ako iné strany sporu),
- zásada jednotnej aplikácie práva Európskej únie,
- zásada prednosti práva Európskej únie a zásada priameho účinku práva Európskej únie (priamy účinok Nariadení EÚ na území Slovenska),
- zásada výkladu vnútroštátnych noriem v súlade s právom Európskej únie (výklad podľa ESĽP a ESD),
- analógiu legis a analógiu iuris (výkladové pravidlo, ktoré umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je podľa neho žiaduce posúdiť aj právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli a ktoré umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje), s čím súvisí
- zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci.
Explicitne sa v kódexe ustanovuje, že každá právna norma nového procesného kódexu sa bude interpretovať v súlade s týmito zásadami.

Tieto základné princípy a  zásady, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku a subsidiárne (t.j. pokiaľ CMP nemá iné osobitné výkladové pravidlo) aj Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Základné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť.

 

B/ Odlišné zásady Civilného mimosporového konania (CMP)

Platí, že na mimosporové konania upravené CMP sa použijú ustanovenia CSP len vtedy, ak CMP nemá odlišnú úpravu, teda neobsahuje úpravu, ktorá je buď v obsahovom rozpore s úpravou v CSP, alebo výslovne vylučuje aplikáciu niektorých ustanovení upravených v CSP.

Hlavným rozdielom oproti právnej  úprave podľa CSP  je , že mimosporové konania ponechávajú širší priestor pre realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, keďže súdy z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práv účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu sú povinné zisťovať skutočný stav veci. Hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadom predmetu konania (napr. v konaní o dedičstve, pri otázkach výchovy, výživného alebo v konaniach v niektorých veciach právnických osôb).

Mimosporové konania nepredstavujú konania, v ktorých neexistuje spor, ale konania, ktoré sú svojou povahou osobité. Sú to konkrétne tieto konania:

a) Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo,
b) Konanie o rozvod manželstva,
c) Konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva,
d) Konania vo veciach určenia rodičovstva (o určenie  otcovstva, ale aj o určenie matky),
e) Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o ( a) mene a priezvisku maloletého ; b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností ; c) výžive maloletého ; d) styku s maloletým ; e) poručníctve ; f) opatrovníctve maloletého;  g) odovzdaní maloletého; h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť ;i) schválení právneho úkonu maloletého; j) zastupovaní maloletého ; k) správe majetku maloletého ; l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach ; m) ochranných opatreniach; n) pestúnskej starostlivosti; o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti ;p) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu)
f) Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,
g) Konania vo veciach osvojenia,
h) Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb,
i) Konanie o dedičstve,
j) Konanie o vyhlásenie za mŕtveho,
k) Konanie o spôsobilosti na právne úkony (o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, o zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, alebo o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony),
l) Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení,
m) Konanie o ustanovení opatrovníka,
n) Konaniami vo veciach obchodného registra (konanie o zápise údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zápise údajov“),  konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (ďalej len „konanie o zosúladenie údajov“), a konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zrušenie zápisu údajov“),
o) Konaním v niektorých veciach právnických osôb ( ozrušení právnickej osoby a nariadení jej likvidácie; o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie o odmene likvidátora;  o návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné; o neplatnosti obchodnej spoločnosti; o vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti ; o poverení zvolať valné zhromaždenie ; o poskytnutí informácie podľa predpisov obchodného práva ; o práve akcionára na primeraný peňažný doplatok ; o preskúmanie návrhu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií; o preskúmanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií),
p) Konanie o umorenie listiny,
q) Konania vo veciach notárskych úschov.

"Hlavnou zmenou oproti konaniu podľa CSP je určenie medze a miery aktivity súdu v týchto konaniach. Mimosporové konanie teda poskytuje súdu dostatok priestoru na to, aby zistil skutočný stav veci. V tejto súvislosti môže a musí súd zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania."

Preto sa toto konanie na rozdiel od konania podľa CSP riadi nasledovnými základnými zásadami:

- vyšetrovací alebo vyhľadávací princíp (súd musí vyhľadávať dôkazy),
- princíp ochrany verejného záujmu (napr. zachovanie rodiny, ochrana maloletých),
- princíp oficiality (jeden z najcharakteristickejších princípov mimosporového konania. ochrana záujmov vyjadrených konkrétnymi právnymi normami alebo povahou mimosporových konaní je zabezpečená možnosťou súdu postupovať aj bez procesných návrhov účastníkov konania)
- princíp materiálnej pravdy (súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho stavu veci, a teda súd sa nevyhodnocuje iba účastníkmi tvrdený stav veci ako je to v CSP).

 

C/ Hlavné zmeny oproti doterajšej právnej úprave, na ktoré si  treba dať pozor:

a) zjednodušené doručovanie písomností zo strany súdov: 1.) doručuje sa do elektronickej schránky, ak  je zriadená ; 2.) ak nie, tak na adresu trvalého pobytu ; 3.) ak nie, súd môže zisťovať skutočný pobyt v registroch (napr. Sociálna poisťovňa; register obyvateľov ap.) 4.) ak nezistí iný pobyt, súd doručí písomnosti vyhláškou na úradnej  tabuli a webovej stránke súdu, po 15 dňoch doručené. Všetky právnické osoby majú povinné zriadené a aktivované elektronické schránky, t.j. nedá sa vyhnúť doručeniu.

b) podania strán: podanie už nemožno urobiť ústne alebo telefaxom. Elektronické podanie bez autorizácie treba dodatočne doložiť do desiatich dní.

c) koncentrácia (dokazovanie) : súdy môžu rozhodnúť, že neprihliadnu na skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky strany sporu či popretie tvrdení protistrany, pokiaľ ich strana neuplatnila včas (napr. listinu z roku 2015 dostupnú v strane sporu  v roku 2015 je potrebné uplatniť pri prvom úkone, najneskôr do uplynutí lehoty na navrhnutie dôkazov určenej v uznesení súdu). Tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich druhá strana výslovne nepoprela alebo ich nepoprela účinne, napríklad neuviedla vlastné tvrdenia o veci.

d) súkromný znalecký posudok (dokazovanie): strany sporu  môžu predložiť aj súkromný znalecký posudok a nemusia čakať na ustanovenie znalca súdom.

e) povinnosť súdu oboznámiť s predbežným posúdením veci:  Súd povinne oboznámi strany sporu (v CSP) so svojim právnym názorom a tak má strana sporu  už na začiatku konania vedomosť, čo  treba ďalej dokazovať.

f) náležité odôvodnenie odporu/podaní: každé podanie musí byť dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné, pričom po výzve súdu na odstránenie vád vadného podania, a neodstránení vád, súd na takéto vadné podanie neprihliada ( napr. môže odpro odmietnuť a  správoplatniť platobný rozkaz).

g) rozsudok pre zmeškanie: súd  môže vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie aj v neprospech žalobcu (napr. ak sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia na pojednávanie).

h) svedkovia: ak jedna zo strán v konaní navrhla vypočuť svedka, je povinná zabezpečiť aj jeho prítomnosť na pojednávaní. Súd svedka predvoláva sám iba vtedy, ak strana objektívne nemôže prítomnosť svedka zabezpečiť. Z výnimočných dôvodov, najmä kvôli hospodárnosti konania, je možné výsluch svedka nahradiť jeho písomnou výpoveďou.

 

Vzhľadom ku komplikovanosti a časovej  náročnosti preto jednoznačne odporúčame, aby mala strana sporu/účastník svojho advokáta v každom súdnom konaní, pretože bez odbornej  pomoci môže strana sporu/účastník prehrať aj spor, ktorý by inak bol na vyhratie. A čo bez ohľadu na to, či  ide učenie  vlastníckeho práva alebo o zaplatenie sumy,  alebo ide  o konania, v ktorých sa rozhoduje o otázkach osobného stavu alebo o opakujúcich sa plneniach do budúcnosti (napr. výživné).