Vznik pracovného pomeru v Holandsku

V porovnaní so slovenským pracovným právom má systém holandského pracovného práva niekoľko zaujímavých špecifík a rozdielov. Tieto špecifiká sa týkajú začatia a úpravy pracovného pomeru, charakteristík pracovnej zmluvy na dobu určitú aj neurčitú, ako aj rôznych možností ukončenia pracovného pomeru. Základy individuálneho pracovného práva (het individuele arbeidsrecht), na ktoré sa sústreďuje tento článok, sú upravené v holandskom občianskom zákonníku Burgerlijk wetboek (BW) a v tzv. BBA-vyhláške (Buitengewoon Besluit Arbeidsverhoudingen 1945).

Pracovná zmluva

Holandská pracovná zmluva musí obsahovať tri charakteristické elementy:

(1) povinnosť pre zamestnanca vykonávať prácu,

(2) v službe zamestnávateľovi (podriadenosť), a

(3) za materiálnu odmenu (peniaze, tovar určený pre osobnú potrebu, cenné papiere, pohľadávky, atď.).

Úprava dĺžky pracovného pomeru a miesto výkonu práce sú pre holandskú pracovnú zmluvu irelevantné. Holandská pracovná zmluva nemá právom predpísanú formu a môže byť uzatvorená aj ústne.

V prípade vzniku pochybností o existencii a kvalifikácii zmluvy ako pracovnej zmluvy sa uplatňujú dve právne domnienky. Naprílad, jedna z nich hovorí, že ak zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa minimálne dvadsať hodín mesačne tri po sebe nasledujúce mesiace, tak zamestnanec túto svoju prácu vykonáva na základe platnej pracovnej zmluvy medzi ním a jeho zamestnávateľom. 

Pracovno-právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa riadi aj tzv. normou dobrého zamestnávateľa a zamestnanca (goed werkgever- en werknemerschap). Znamená to, že zamestnávateľ a zamestnanec sú povinní správať sa voči sebe ako dobrý zamestnávateľ a dobrý zamestnanec. Táto norma získala v posledných rokoch veľký praktický význam najmä prostredníctvom judikatúry a slúži sudcom ako záchranná sieť na doplnenie určitých aspektov pracovno-právneho vzťahu, ktoré zamestnávateľ a zamestnanec vo svojej pracovnej zmluve neupravili, prípadne upravili neúplne. Napríklad, zamestnanec je za určitých podmienok podľa normy dobrého zamestnanca povinný pracovať nadčasy aj napriek tomu, že si zamestnávateľ a zamestnanec podmienky týkajúce sa práce nad rámec pracovnej doby neupravili.

Dĺžka trvania pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť uzatvorená na dobu určitú a na dobu neurčitú. 

Zamestnávateľ a zamestnanec si v pracovnej zmluve môžu dohodúť dĺžku trvania pracovného pomeru. Takýto pracovný pomer je na dobu určitú a môže trvať pár dní, pár mesiacov alebo len počas trvania nejakého konkrétneho projektu.  V prípade, že si zamestnávateľ a zamestnanec neupravia dĺžku trvania pracovného pomeru v pracovnej zmluve, platí domnienka, že pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Pracovná zmluva na dobu určitú sa môže automaticky zmeniť na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a to v nasledujúcich dvoch prípadoch:

(1) v prípade, že zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili tri po sebe nasledujúce pracovné zmluvy na dobu určitú a doba medzi týmito tromi pracovnými zmluvami nepresiahla dĺžku 3 mesiace, je v poradí štvrtá pracovná zmluva automaticky považovaná za pracovnú zmluvu na dobu neurčitú;

(2) v prípade, že počas trvania druhej alebo tretej pracovnej zmluvy presiahne dĺžka pracovného pomeru 36 mesiacov, automaticky sa táto druhá alebo tretia pracovná zmluva mení na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.